Článok je venovaný problematike zodpovednosti zamestnávateľa v prípade pracovného úrazu zamestnanca. Ako zaujímavý príklad uvádza autor situáciu pri športových hrách.
Právna úprava zodpovednosti zamestnávateľa pri pracovných úrazoch je obsiahnutá v ustanoveniach § 195 – § 198 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej len ako „Zákonník práce“). Pri tejto zodpovednosti zamestnávateľ zodpovedá objektívne za škodovú udalosť, ktorou je pracovný úraz, bez ohľadu na to, či zamestnávateľ škodu zavinil alebo nie. Aby však zamestnávateľ za škodu zodpovedal, Zákonník práce zakotvuje predpoklady zodpovednosti, ktoré musia byť splnené súčasne. Týmito predpokladmi sú:
a) pracovný úraz,
b) škoda na strane zamestnanca,
c) príčinná súvislosť medzi pracovným úrazom a škodou na strane zamestnanca.
Vyššie uvedené skutočnosti je povinný preukázať poškodený zamestnanec. Zákonník práce vymedzuje v ustanovení § 195 ods. 2 „pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov“ . Rovnako aj podľa judikatúry sa pracovným úrazom rozumie porušenie zdravia, ktoré sa zamestnancovi spôsobilo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov (mechanických, chemických ... a pod.). Porušením zdravia sa pritom rozumie nielen poškodenie fyzické, ale aj psychické. Bezprosstrednou príčinou može byť tak psychický otras (jednorázové preťaženie pri plnení obzvlášť ťažkých úloh), ako aj fyzický otras (neobvyklé, bežnému zaťaženiu nezodpovedajúce jednorázové pracovné vypätie). Pritom sa nemusí jednať o jedinú príčinu úrazu, ale stačí, ak sa jedná o jednu z príčin, avšak dôležitú, podstatnú a značnú.
Pri pracovnom úraze sa vždy musí preukázať príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia a úrazovým procesom. Nestačí len pripustenie možnosti zhoršenia zdravotného stavu zamestnanca v dôsledku poškodenia zdravia úrazovým dejom pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Ak dôjde k úrazu v čase, keď zamestnanec neplní pracovnú úlohu, ani nevykonáva činnosť, ktorá je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, potom sa nemôže jednať o pracovný úraz. Nemožno hovoriť o pracovnom úraze, ak sa zdravie zamestnanca poškodilo v čase, keď vybočil z plnenia pracovných úloh, a keď nastal tzv. exces.
Podľa § 220 ods. 1 Zákonníka práce sa plnením pracovných úloh rozumie „výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty“. Súčasne pod pojmom v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sa rozumejú „úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Takými úkonmi nie je cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť. Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne a späť sú úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh“.
Zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu, ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav. Zamestnávateľ je povinný registrovať pracovný úraz, ktorým bol spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu tak, že spíše záznam o registrovanom pracovnom úraze najneskôr do štyroch (4) dní po oznámení vzniku pracovného úrazu. V tejto súvislosti si dovoľujeme uviesť, že nárok na odškodnenie pracovného úrazu, prirodzene, nezávisí od toho, či zamestnanec úraz ohlási alebo nie, ani od toho, či sa spísal alebo nespísal záznam o úraze. Skutočnosť, že k pracovnému úrazu došlo, možno dokázať aj svedectvom spoluzamestnancov a tretích osôb.
Náhrada škody zamestnancovi, ktorý utrpel pracovný úraz, pozostáva z jednotlivých dielčích nárokov, ktoré podľa intenzity následov úrazu môžu byť priznané všetky alebo iba niektoré z nich. V rozsahu, v ktorom zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu vzniknutú pracovným úrazom, je povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu za stratu zárobku po dobu pracovnej neschopnosti a po jej skončení, náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, účelne vynaložené náklady spojené s liečením a vecnú škodu.
Príklad
Na športových hrách organizovaných zamestnávateľom, ako zamestnávateľom v dňoch 25. – 26.06.2011 sa stal „pracovný úraz“ zamestnancovi. Dňa 05.07.2007 požiadal zamestnanec o skončenie pracovného pomeru dohodou zo zdravotných dôvodov a súčasne predložil zamestnávateľovi potvrdenie o práceneschopnosti, ktorá trvala do 09.12.2011. Pracovný pomer skončil dňa 06.09.2011.
Zamestnávateľ postupoval voči zamestnancovi v zmysle platných právnych predpisov a za dni práceneschopnosti 05.09.2011 a 06.09.2011 mu vyplatila náhradu príjmu vo výške 25 % z vymeriavacieho základu. Náhradu príjmu bola vyplatená zamestnancovi len za dva (2) dni, nakoľko zamestnanec dňa 06.09.2011 skončil pracovný pomer so zamestnávateľom dohodou. Za ostatné dni prácenechopnosti zamestnancovi vyplatila Sociálna poisťovňa nemocenské vo výške 55 % vymeriavacieho základu. Zamestnanec požiadal zamestnávateľa dňa 02.09.2011 o náhradu ušlej mzdy spôsobenej úrazom pri športových hrách.
Záver
Športové hry organizované zamestnávateľom sú dobrovoľné, nemajú žiadnu priamu alebo nepriamu súvislosť s náplňou práce zamestnanca, s plnením pracovných úloh zamestnanca alebo priamu súvislosť s plnením pracovných úloh. Zamestnanec sa na športové hry prihlásil dobrovoľne, zamestnávateľ mu účasť nenariadil v rámci plnenia jeho pracovných úloh a hru, pri ktorej utrpel údajný „pracovný úraz“ si zvolil sám dobrovoľne.
Súčasne zamestnanec zamestnávateľovi nepreukázal predpoklady vzniku zodpovednosti, a to pracovný úraz, vzniknutú škodu na jeho strane a príčinná súvislosť medzi pracovným úrazom a škodou na jeho strane.
Ďalej si dovoľujem vyjadriť svoj názor, že vyššie uvedenom prípade sa nemôže jednať o pracovný úraz, nakoľko podľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce „pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov“.
Podľa môjho názoru zamestnávateľ postupoval v prípade zamestnanca v súlade s platnými právnymi predpismi, a nemá voči zamestnancovi žiadne záväzky, resp. zodpovednosť, nakoľko si úraz spôsobil sám pri hre, ktorú si dobrovoľne zvolil a nie pri plnení pracovných úloh.
