Odklad platenia poistného pre zamestnávateľov aj SZČO
Podľa najnovších opatrení si môžu zamestnávatelia ako aj samostatne zárobkovo činné osoby (napríklad živnostníci), odložiť platenie poistného na sociálne poistenie, ako aj povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a preddavkov na zdravotné poistenie, ktoré mali pôvodne zaplatiť za marec 2020.
Opatrenie sa však netýka úplne všetkých podnikateľov. Nové opatrenie môžete využiť len v prípade, ak vykazujete pokles čistého obratu alebo príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti o 40 % a viac.
Títo podnikatelia môžu poistné zaplatiť až do konca júla tohto roku. Ak lehotu do 31.07.2020 dodržia, nebudú nijako sankcionovaní. Ak by na základe toho bola vyplácaná dávka a poistné by sa následne do konca júla neuhradilo, táto osoba by musela vyplatené dávky vrátiť.
Predĺženie lehoty na úhradu poistného za marec o tri mesiace možno nebude jediné. Vláda je totiž novým zákonom poverená predĺžiť o tri mesiace aj lehoty na platenie poistného za ďalšie mesiace.
A čo v prípade, ak nemáte dostatok finančných prostriedkov na úhradu poistného? Podľa nového zákona vám môže Sociálna poisťovňa povoliť splatiť túto sumu v pravidelných splátkach bezúročne.
Lehoty na niektoré úkony však zostávajú zachované – sú nimi napríklad prihlasovanie zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia či výkazy poistného. Na tieto prípady teda platia rovnaké lehoty ako doteraz.
Okrem poistného sú zamestnávatelia a SZČO oprávnení uhradiť aj preddavky za poistné, ktoré mali splatnosť v apríli 2020 s rovnakou lehotou, do 31. júla 2020.
Pozor! Poistné, ktoré odvádza zamestnávateľ za zamestnancov je naďalej povinný odvádzať v stanovených termínoch!
Predĺženie lehoty sa však vzťahuje aj na platenie príspevkov pre zamestnávateľov, ktorých zamestnanci vykonávajú rizikové práce, teda práce zaradené do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie ako aj zamestnanci, ktorí sú tanečníci alebo hudobní umelci hrajúci na dychový nástroj. Za týchto zamestnancov je zamestnávateľ štandardne povinný zaplatiť príspevky vo výške minimálne 2% z ich hrubej mzdy, pričom splatnosť týchto príspevkov sa posúvaa zamestnávateľ je povinný uhradiť ich najneskôr do 31.júla 2020. Ďalšou podmienkou na predĺženie tejto lehoty však je, že zamestnávateľ musí evidovať pokles v príjmoch aspoň vo výške 40%.
PRAKTICKÁ RADA: Odklad platenia poistného je na rozdiel od platenia preddavkov na daň z príjmov automatický, žiadosť za nepodáva. Stačí dodržať novú lehotu do konca júla 2020.
Ako zistíte, či máte dostatočný pokles príjmu?
Pri výpočte percentuálneho poklesu príjmu je potrebné brať do úvahy príjmy v rovnakom mesiaci minulého kalendárneho roka, napríklad porovnaním príjmov z marca 2019 a marca 2020.
Ak ste v tom mesiaci činnosť nevykonávali, máte možnosť vyrátať si priemerný mesačný príjem za rok 2019, ktorý následne môžete porovnať s príjmom za obdobie, za ktoré odklad preddavkov žiadate.
Ak evidujete pokles príjmov vo výške aspoň 40%, máte právo aj na odklad platenia preddavkov dane z príjmu, o ktorom sme vám priniesli bližšie informácie v predchádzajúcom článku.
Koronavírus nie je vis major
Zamestnávateľ musel zavrieť prevádzku aj proti svojej vôli, zamestnanec nepracuje a dostáva len časť zo svojho priemerného zárobku. Obe strany sú určitým spôsobom poškodené a evidujú straty. Kto je však zodpovedný? Jedna zo strán? Štát či koronavírus ako „vyššia moc“?
Nové opatrenie sa vyrovnalo s vyššie kladenými otázkami. Na účely pracovnoprávnych vzťahov (teda len v rámci vzťahov medzi zamestnancom a zamestnávateľom) sa za „zodpovednú“ stranu bude považovať zamestnávateľ.
Ak zamestnávateľ musel na základe rozhodnutia Vlády SR či iného štátneho orgánu zatvoriť svoju prevádzku, alebo prijať iné opatrenia, ktorými úplne alebo čiastočne znemožňuje výkon práce zamestnanca, pôjde o prekážku v práci na strane zamestnávateľa.
Neberie sa pritom ohľad na to, či zamestnávateľ zastavil činnosť svojej prevádzky kvôli rozhodnutiu štátneho orgánu, alebo tak urobil v dôsledku mimoriadnej situácie. Uvedené znamená, že pôjde o prekážku na strane zamestnávateľa aj v prípade kaderníckeho salónu, ktorý musí byť povinne zatvorený podľa rozhodnutia štátu, alebo o prevádzku s rýchlym občerstvením, ktorá musela dočasne zatvoriť, lebo jej dodávatelia aktuálne nemôžu dodať tovar.
To, že je zamestnanec doma a nepracuje, teda nebude považované za dôsledok „vyššej moci“ tzv. vis major, ktorou je koronavírus.
V prípadoch, kedy sa vo výkone práce vyskytne prekážka na strane zamestnávateľa, je tento povinný vyplatiť zamestnancovi mzdu vo výške jeho priemerného zárobku. Keďže sa týmto opatrením rozhodlo o zákonnej povinnosti niesť bremeno za neľahkú situáciu zamestnávateľovi, zákonodarca sa v rámci opatrenia snaží vyjsť v ústrety aj jemu.
Prijatím nového opatrenia, zamestnávatelia nemajú zo zákona povinnosť uhradiť za takéto obdobie 100% mzdy zamestnanca, pričom sa táto hranica znižuje na minimálne 80%. Ak by teda zamestnávateľ chcel uhradiť zamestnancovi aj náhradu mzdy v celkovej sume priemerného zárobku, môže, ale nemusí tak urobiť.
Avšak, ak by 80% zo zárobku zamestnanca predstavovalo sumu nižšiu akou je minimálna mzda, zamestnávateľ musí náhradu mzdy vyplatiť aspoň v sume minimálnej mzdy, ktorej aktuálna výška je 580,00 EUR.
Zamestnávatelia, ktorí si uzavretím dohody z pred obdobia pandémie upravili túto povinnosť na ešte nižšiu percentuálnu hodnotu, sa nemusia obávať – tieto dohody by mali zostať zachované.
Zákon totiž podľa doteraz platnej právnej úpravy oprávňuje zamestnávateľov, aby uzavreli so zástupcami zamestnancov dohodu, v ktorej si vytýčia situáciu, pre ktorú ak vznikne prekážka v práci na strane zamestnávateľa, budú vyplácať zamestnancom určité percento z platu. Zákon ustanovuje minimálne 60% z platu.
Uvedené znamená, že prijaté opatrenie dáva prednosť písomnej dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancami a preto tieto dohody zostanú v platnosti a nebude suma automaticky navyšovaná na 80% platu zamestnanca.
DÔLEŽITÉ: Nezabúdajte, že ak evidujete pokles tržieb aspoň vo výške 20% alebo ste museli zavrieť či obmedziť vašu prevádzku na základe rozhodnutia štátu a pracovné miesta vašich zamestnancov udržíte aspoň po dobu dvoch mesiacov, môže za vás mzdy zamestnancov zaplatiť štát! Všetky pravidlá k príspevku na mzdy zamestnancov sme vám priniesli v prehľadnom článku.
Autori: JUDr. Ondrej Steiniger a Magdaléna Karvaiová
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
