27. apríla 2022 schválila Národná rada Slovenskej republiky dva nové zákony, Zákon o výstavbe a Zákon o územnom plánovaní. Hlavným dôvodom, ktoré viedli k prijatiu dvoch nových zákonov bola zastaranosť pôvodného zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, v znení neskorších predpisov z roku 1976 (Stavebný zákon). Pôvodný Stavebný zákon nebol schopný prispôsobiť sa súčasnej situácii. Dvojica nových zákonov by mala nadobudnúť účinnosť od 01. apríla 2024. Aké konkrétne zmeny nás v súvislosti s prijatím nových zákonov čakajú sa dozviete v dnešnom článku.
Zákon o územnom plánovaní
Dôvodová správa k Zákonu o územnom plánovaní uvádza, že jeho cieľom je, okrem iného, profesionalizácia štátnej správy, zníženie administratívnej záťaže ako aj elektronizácia a digitalizácia dát, ktoré slúžia ako vstupy súvisiace s územným plánovaním a výstavbou.
Zrušenie súčasných stavebných úradov
Zákon o územnom plánovaní počíta s vytvorením nového Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Pôjde o ústredný orgán štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou pre územné plánovanie, výstavbu a vyvlastnenie. Pod Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky budú spadať regionálne úrady, ktoré budú mať určený územný obvod pôsobnosti. Regionálnych úradov bude celkovo 8, a to regionálny úrad so sídlom v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Nitre, Prešove, Trenčíne, Trnave a v Žiline.
Po vytvorení Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky už stavebné konanie v prvom stupni nebudú vykonávať obecné stavebné úrady, ale regionálne pracoviská Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.
Odborne spôsobilá osoba a územný plán mikroregiónu
Ďalšie zmeny, ktoré Zákon o územnom plánovaní prinesie sa budú týkať odborne spôsobilých osôb, ktoré zabezpečujú obstaranie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie. Odborne spôsobilé osoby budú musieť byť zamestnancom, osobou v inom pracovnoprávnom vzťahu alebo osobou v obchodnoprávnom vzťahu k orgánu územného plánovania.
Dôjde tiež k vytvoreniu nového typu územnoplánovacej dokumentácie. Pôjde o územný plán mikroregiónu, ktorý bude zohľadňovať osobitné potreby rozvoja špecifických regiónov Slovenskej republiky. Dôvodová správa ako príklad uvádza aj územie Vysokých Tatier alebo Žitného ostrova.
Zákon o výstavbe
Cieľom tohto zákona by malo byť znižovanie administratívnej záťaže pri činnostiach súvisiacich s výstavbou, zjednodušenie stavebného povoľovania, predovšetkým elektronizácia procesov a digitalizácia dát súvisiaca s územným plánovaním a výstavbou. Ide o zákon, ktorý bude vo vzťahu k ostatným zákonom upravujúcim oblasť výstavby lex specialis[1].
Doručovanie
Vzhľadom na to, že jedným z cieľov Zákona o výstavbe je aj elektronizácia procesov, doručovanie sa bude uskutočňovať v súlade so zákonom č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), v znení neskorších predpisov. Zjednodušene povedané, doručovanie podľa Zákona o výstavbe bude prebiehať komunikáciou prostredníctvom elektronických schránok slúžiacich na elektronickú komunikáciu s orgánmi verejnej moci.
Projektant
Pôvodný Stavebný zákon počítal s tým, že v rámci stavebného konania mal určité práva a povinnosti, ako aj zodpovednosť aj projektant. Na druhej strane však osobou, ktorá bola všeobecne zodpovedná za všetku činnosť spojenú so stavebnými prácami bol stavebník.
Zákon o výstavbe však postavenie projektanta určitým spôsobom posilňuje. Projektant bude zodpovedný za vypracovanie všetkých stupňov projektovej dokumentácie. V prípade, ak projektant nemá kvalifikáciu na vypracovanie určitej časti projektovej dokumentácie, musí nájsť projektanta s potrebnou kvalifikáciou.
Dochádza tiež k zavedeniu definície generálneho projektanta. Generálnym projektantom bude projektant, ktorý zabezpečí koordináciu viacerých projektantov, resp. aj iných špecialistov pri vypracovaní projektovej dokumentácie.
Ohlásenie stavby
Zákon o výstavbe pozmenil aj ohlasovanie stavieb. V porovnaní s právnou úpravou nachádzajúcou sa v Stavebnom zákone došlo k úprave definície stavieb, ktoré podliehajú ohláseniu.
Ohlásenie sa však bude vzťahovať iba na drobné stavby alebo drobné stavebné práce, odstránenie drobných stavieb a odstránenie nepovolenej informačnej konštrukcie inou osobou, akou je vlastník tejto konštrukcie. Ohlásenie stavebník vykoná tak, že vyplní elektronický formulár. Stavebný úrad stavebníkovi bezodkladne do elektronickej schránky doručí potvrdenie o ohlásení drobnej stavby. Deň doručenia potvrdenia o ohlásení drobnej stavby sa považuje za deň ohlásenia.
Tzv. čierne stavby
Zákon o výstavbe zavádza definíciu tzv. nepovolených stavebných prác. Ide o stavebné práce, ktoré sa uskutočňujú bez ohlásenia alebo v rozpore s potvrdením o ohlásení, bez rozhodnutia o povolení stavby alebo v rozpore s ním alebo bez overenia projektu stavby alebo v rozpore s overeným projektom stavby.
Cieľom je, aby príslušný stavebný úrad už v čase zhotovovania stavby mohol zistiť, že dochádza ku vzniku tzv. čiernej stavby. To dáva stavebnému úradu možnosť reagovať už v čase zhotovovania čiernej stavby.
Zákon o výstavbe už totiž nepočíta s možnosťou následného zlegalizovania už postavenej čiernej stavby, nakoľko dodatočné stavebné povolenie (podľa Stavebného zákona išlo o konanie o dodatočnom povolení stavby v zmysle § 88a) už stavebný úrad stavebníkovi nevydá.
Zákon o správnych poplatkoch
Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že zmenami prejde celé stavebné konanie. Zmeny by sa však mali týkať aj poplatkov vyberaných za jednotlivé úkony v rámci stavebného konania. Jednotlivé poplatky ako aj ich výšku bude upravovať zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch, v znení neskorších predpisov (ďalej Zákon o správnych poplatkoch). Národná rada Slovenskej republiky v súčasnosti ešte novelu Zákona o správnych poplatkoch neschválila.
Dôvodová správa k Zákonu o výstavbe však uvádza, že by malo dôjsť k zavedeniu nového druhu poplatku, ktorý sa bude týkať všetkých typov stavieb. Jeho výška bude stanovená maximálne na hodnotu 1,25 % z hodnoty diela. Maximálna výška poplatku bude ohraničená aj maximálnou výškou, z ktorej sa poplatok bude počítať. Pôjde o sumu 25 miliónov eur.
Dôvodová správa taktiež predbežne uvádza sadzby poplatkov pre jednotlivé druhy stavieb (pri bytoch od 5,00 EUR do 9,00 EUR/m2). Pre presné výšky poplatkov však bude nutné počkať na znenie novely Zákona o správnych poplatkoch.
Zákon o výstavbe a Zákon o územnom plánovaní sa celkom určite dotkne veľkého množstva fyzických osôb ako aj právnických osôb. V súčasnosti však nemožno predpovedať, či oba zákony splnia svoje ciele, a teda či skutočne dôjde k skráteniu doby konaní ukáže iba samotná prax.
Autor: JUDr. Ondrej Steiniger
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
[1] Lex specialis derogat legi generali (po slovensky konkrétnejší zákon deroguje všeobecnejší zákon) je právny princíp pochádzajúci z rímskeho práva, ktorý znamená, že ak existuje rozpor medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov, prednosť má konkrétnejší právny predpis oproti všeobecnejšiemu. Toto pravidlo sa uplatní, len pokiaľ sú to dva právne predpisy rovnakej právnej sily. Zdroj: https://sk.wikipedia.org
