Reklama a marketing
1. Ako posielať newslettre a iný propagačný materiál od februára 2022
Reklama, propagácia tovarov a služieb, ako aj samotných podnikateľských subjektov patrí medzi základné biznis stratégie väčšiny podnikateľov. V zmysle doterajšej legislatívy však bolo oslovovanie jednotlivcov propagačným materiálom značne obmedzené. Novinka, ktorá nadobudne účinnosť 1. februára 2022 otvára nové možnosti pre všetkých obchodníkov ako zaujať cieľovú skupinu ponukou svojich produktov.
Nová legislatíva vyňala z doteraz platného znenia pojem „volanie“ a preto bude od februára 2022 možné volaním (nie tzv. automatom) kontaktovať jednotlivcov bez toho, aby bol takýto kontakt označovaný ako nevyžiadaná komunikácia. Podstatnou skutočnosťou pre zákonnosť telefonátov bude, či adresát nie je zapísaný v novom Robinsonovom zozname. Okrem toho sa zo zákonnej ochrany vyňali kontaktné osoby obchodných spoločností a SZČO, ak je ich kontakt zverejnený. Naďalej platia pravidlá možnosti kontaktovať existujúcich zákazníkov s rovnakými, či podobnými tovarmi aké si už zakúpili a nových zákazníkov, ktorí s takouto komunikáciou vopred preukázateľne súhlasili.
Pracovnoprávne vzťahy, zamestnanci a zamestnávatelia
2. Minimálna mzda a výmera dovolenky v roku 2022
Vzhľadom na skutočnosť, že k 15. júlu 2021 nedošlo k dohode zástupcov zamestnávateľov a zamestnancov, mení sa od nového roka 2022 výška minimálnej mzdy podľa zákonom upravených pravidiel, t. j. ako 57% priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy.
V roku 2022 preto mesačná minimálna mzda zamestnanca, ktorý pracuje na plný pracovný úväzok, predstavuje sumu 646 eur, čo je o 23 eur viac, ako v roku 2021. Minimálna hodinová mzda je 3,713eur. Pri určení minimálnej mzdy zamestnanca je zároveň potrebné určiť aj stupeň náročnosti práce. Na toto slúži výpočet pomocou koeficientov definovaných v Zákonníku práce.
Jednou zo schválených zmien Zákonníka práce je aj úprava znenia definície dovolenky.
V rámci Zákonníka práce dochádza k precizovaniu ustanovenia upravujúceho výmeru dovolenky zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa. Novinkou v právnej úprave je, že zamestnancovi, ktorý sa začne alebo prestane trvale starať o dieťa v priebehu kalendárneho roka, patrí zvýšenie rozsahu dovolenky na päť týždňov iba v pomernom rozsahu. Pomerný rozsah sa určí ako podiel počtu dní trvalej starostlivosti o dieťa v príslušnom kalendárnom roku a počtu dní kalendárneho roka.
3. Stravné v roku 2022
Legislatívne zmeny roku 2022 sa dotknú aj stravného a jeho zdaňovania. Pozrime sa spoločne, ktorých oblastí sa tieto zmeny týkajú.
To, že v súlade so Zákonníkom práce je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom stravovanie, je všeobecne známe. Nárok na stravné má zamestnanec, ktorý vykonáva prácu po dobu viac ako štyri hodiny za deň, zamestnávateľ ho môže zabezpečiť vo vlastnom alebo inom stravovacom zariadení alebo aj formou príspevku na stravovanie. Zmeny v roku 2022 sa týkajú predovšetkým zdaňovania týchto príspevkov.
V roku 2022 je maximálna suma daňového výdavku za stravné 2,81 eur. Nie je však zakázané, aby zamestnávateľ poskytol zamestnancovi aj vyšší príspevok, ako je uvedená suma (či už vo forme dobrovoľného príspevku alebo zo sociálneho fondu). Zmenou oproti roku 2021 je zdaňovanie príspevku na stravovanie nad 2,81 eur. To znamená, ak (bez sociálneho fondu) zamestnávateľ prispieva na stravovanie nad 2,81 eur, je oslobodený od dane z príjmov len do sumy 2,81 eur. Všetko navyše od hranice sumy 2,81 eur sa zdaňuje a zároveň sa z tohto rozdielu uhradia aj odvody, nakoľko sa táto suma považuje za zdaniteľný príjem zamestnanca a nedaňový výdavok jeho zamestnávateľa. Treba zdôrazniť, že uvedené sa aplikuje na všetky formy stravovania, ktoré sme uviedli vyššie.
V praxi to znamená, že zaniká zvýhodnené poskytovanie gastrolístkov. V predošlom roku bola celá hodnota gastrolístku oslobodená od dane.
Pri stravných lístkoch ešte chvíľu zostaneme. Pre rok 2022 sa stanovila minimálna hodnota stravného lístka vo výške 3,83 eur, z ktorých si zamestnávateľ môže zahrnúť 55% do daňových výdavkov, t. j. 2,11 eur.
Mení sa aj stravné SZČO? Áno, a to tak, že od nového roka daňovníci s príjmami z podnikania alebo z inej samostatne zárobkovej činnosti už nebudú musieť pri uplatňovaní preukázateľných daňových výdavkov preukazovať dokladom výšku stravného. Na jednej strane uvedené vyzerá ako výhoda a úľava od byrokracie, avšak bez preukázania sa dokladom si budú môcť SZČO zahrnúť do daňových výdavkov za odpracovaný deň iba sumu 2,81 eur (t. j. len 55 % z hodnoty stravného pre pracovnú cestu v rozmedzí 5 až 12 hodín). Oproti predošlému roku je rozdiel za odpracovaný deň až 2,29 eur. Administratívna záťaž sa síce znižuje, avšak dôjde k zaplateniu vyššej dane z príjmov.
4. Zákon o podpore v čase skrátenej práce
Od 1. marca 2022 bude možné na základe zákona o podpore v čase skrátenej práce (Zákon) žiadať o poskytnutie finančnej podpory pre zamestnávateľa. Tak ako uvádza dôvodová správa k Zákonu, predmetom Zákona je poskytovanie podpory v čase skrátenej práce zamestnávateľovi, a to v súlade s koncepciou zavedenia režimu skrátenej práce, tzv. “kurzarbeit”.
Pojem kurzarbeit je v poslednej dobe skloňovaný pomerne často, a to najmä v súvislosti s pandémiou koronavírusu. Zákon má preto upravovať poskytovanie podpory zamestnávateľovi, a to v čase skrátenej práce. Podpora má slúžiť na čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca v čase trvania vonkajšieho faktora, vplyvom ktorého došlo k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa.
Vonkajším faktorom je faktor dočasného charakteru, ktorý zamestnávateľ nemohol ovplyvniť ani mu predísť. Ide napríklad o núdzový stav.
Príklad: Zamestnávateľ má 12 zamestnancov, ktorých zamestnáva na trvalý pracovný pomer. V dôsledku vonkajšieho faktora, ktorým je núdzový stav vyhlásený v súvislosti s pandémiou koronavírusu zamestnávateľ nemôže piatim svojim zamestnancom prideľovať prácu v rozsahu 10 hodín týždenne. Zamestnávateľ preto splnil podmienky vzniku nároku na podporu v súlade so Zákonom.
Podporu bude zamestnávateľom vyplácať ústredie alebo príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Na to, aby zamestnávateľovi mohla byť poskytnutá podpora, musí podať žiadosť. Žiadosť sa podáva elektronickými prostriedkami a musí byť podpísaná kvalifikovaným elektronickým podpisom zamestnávateľa.
Vyššie uvedený príklad však nezahŕňa všetky podmienky, ktoré musí zamestnávateľ splniť, aby sa stal oprávneným subjektom na vyplatenie podpory podľa Zákona. Zákon pritom stanovuje viaceré podmienky, ktoré musí zamestnávateľ spĺňať Pre viac informácií o tom, či spĺňate všetky podmienky poskytnutia podpory sa na nás neváhajte obrátiť.
Podpora sa zamestnávateľovi poskytne na náhradu mzdy zamestnanca za každú hodinu prekážky v práci na strane zamestnávateľa v sume 60% hodinového zárobku zamestnanca. Zákon stanovuje aj maximálnu možnú výšku poskytnutej podpory. Maximálny rozsah podpory je 60% z 1/174 dvojnásobku priemernej mzdy na Slovensku za kalendárny rok, ktorý dva kalendárne roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa podpora poskytuje.
Podporu je však možné poskytnúť iba na pracovné miesto zamestnanca, ktorý u zamestnávateľa pracuje najmenej jeden mesiac, neplynie mu výpovedná doba a má vyčerpanú dovolenku za predchádzajúci kalendárny rok a vyčerpaný kladný účet konta pracovného času.
Podpora bude zamestnávateľovi vyplatená mesačne, avšak iba v maximálnej dĺžke najviac 6 mesiacov v úhrne za 24 po sebe nasledujúcich mesiacov, ak vláda Slovenskej republiky nerozhodne o dlhšom období poskytovania podpory.
Zamestnávateľ je povinný zachovať pracovné miesto, na ktoré sa mu poskytuje podpora, a to najmenej 2 mesiace po skončení mesiaca, za ktorý mu podpora bola poskytnutá. Zamestnávateľ túto povinnosť nemá, ak sa pracovný pomer so zamestnancom skončí z dôvodov na strane zamestnanca.
Financie, dane a účtovníctvo
5. Superodpočet výdavkov na investície
So schválením novely daňového poriadku sa súčasne zmenil aj zákon o dani z príjmov. V súvislosti s tým je od nového roka zavedený nový, dočasný nástroj, ktorého účelom je podpora investícií s vyššou pridanou hodnotou s previazaním na priemysel 4.0, a to formou dodatočného odpočtu výdavkov, resp. nákladov na investície od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty. Tento nový nástroj sa nachádza v § 30e a bude naň nadväzovať aj príloha č. 3 zákona o dani z príjmov.
Čo je priemysel 4.0?
Tento pojem označuje proces optimalizácie výrobných postupov s použitím najmodernejších poznatkov s cieľom zvýšiť produkciu. Základné vymedzenie pojmu sa nachádza v novele zákona o dani z príjmov v § 30e ods. 5. Investíciou sa podľa ustanovenia rozumie investícia do výrobného systému a logistického systému skladajúceho sa zo zariadení, strojov, prídavných zariadení, automatizačnej techniky a komunikačnej techniky, vrátane počítačového programu (softvér) pre riadenie výrobného procesu a logistického procesu, spôsobilého v reálnom čase vymieňať, spracovávať a archivovať digitalizované údaje s cieľom poskytnúť informácie na identifikáciu a optimalizáciu výrobného procesu a logistického procesu, pričom ide o investíciu do
- hmotného majetku uvedeného v prílohe č. 3, vrátane technického zhodnotenia vykonaného na tomto majetku v zdaňovacom období jeho zaradenia do užívania alebo do obchodného majetku, nadobudnutého kúpou alebo vytvoreného vlastnou činnosťou, ktorý nebol pred jeho obstaraním odpisovaný,
- iného majetku podľa § 22 ods. 6 písm. e), ak ide o technické zhodnotenie hmotného majetku uvedeného v prílohe č. 3,
- počítačového programu (softvér) obstaraného kúpou alebo vytvoreného vlastnou činnosťou, ktorý nebol pred jeho obstaraním odpisovaný, vrátane technického zhodnotenia vykonaného na tomto majetku.
Kto si bude môcť uplatniť superodpočet?
Superodpočet výdavkov si budú môcť uplatniť jednak právnické osoby, ale aj fyzické osoby s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, t. j. s príjmami z podnikania a samostatnej zárobkovej činnosti. Cieľom zavedenia tohto nástroja je podporiť daňovníkov, ktorí sa rozhodnú investovať do majetku s vyššou pridanou hodnotou, a ktorí preinvestujú v úhrne najmenej 700%, resp. 1400% priemernej hodnoty investícií, pričom musí ísť o sumu vo výške minimálne 1 mil. eur. Suma odpočtu bude závisieť od výšky preinvestovania priemernej hodnoty investícií počas obdobia investičného plánu vyjadrenej v percentách a v absolútnej sume v eurách. V novej prílohe č. 3 k zákonu o dani z príjmov bude vymedzený aj majetok, z ktorého možno takýto odpočet uplatniť.
V prípade, že si daňovník bude chcieť tento superodpočet uplatniť, bude musieť vypracovať investičný plán na štyri zdaňovacie obdobia. Vypracovanie takéhoto plánu je pomerne náročné, preto odporúčame obrátiť sa na odborníkov.
Kto si superodpočet uplatniť nemôže?
Superdpočet výdavkov, resp. nákladov na investície si nemôže uplatniť novovzniknutý daňovník, ktorý vznikol, resp. získal povolenie alebo oprávnenie na podnikanie počas 3 zdaňovacích období, ktoré by mali byť zohľadnené pri výpočte priemernej hodnoty investícií. Odpočet nemôže využiť daňovník ani na majetok, na ktorý bola poskytnutá úplná alebo čiastočná podpora z verejných financií, na majetok, ktorého odpisy sa zahŕňajú úplne alebo čiastočne do odpočtu výdavkov, resp. nákladov na výskum a vývoj podľa § 30c zákona o dani z príjmov a pod.
Daňovníkov, ktorí si uplatňujú superodpočet, bude finančné riaditeľstvo od nového roka povinne zverejňovať vo verejnom zozname daňových subjektov na portáli finančnej správy, a to do troch mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania.
V prípade, že daňovník v príslušnom zdaňovacom období nevykáže dostatočný základ dane na uplatnenie superodpočtu výdavkov, resp. nákladov na investície, vykáže daňovú stratu, nemá dostatočný základ dane po odpočte daňovej straty, nemá dostatočný základ dane po odpočte daňovej straty a odpočte výdavkov, resp. nákladov na výskum a vývoj, nárok na odpočet výdavkov, resp. nákladov na investície v príslušnom zdaňovacom období zanikne a daňovník si ho nemôže preniesť do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia. Novela zákona o dani z príjmov vymedzuje aj situácie, v ktorých si daňovník nemôže uplatniť odpočet výdavkov, resp. nákladov na investície v príslušnom zdaňovacom období, resp. ak si ho uplatňoval a počas obdobia nastaveného investičného plánu dôjde k niektorej zákonom vymedzenej situácii (napr. zrušenie s likvidáciou, zrušenie bez likvidácie, vyhlásenie konkurzu, predaj podniku) musí podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom si odpočet uplatnil.
6. Digitalizácia účtovníctva
Zmeny neobišli ani zákon o účtovníctve, ktorý podnikateľom výrazne zjednoduší vedenie účtovníctva a umožní skoncovať s veľkým množstvom archívnych dokumentov. Novela s účinnosťou od 1.1.2021 prináša viacero pozitívnych zmien.
Novela napríklad zjednoduší prevádzanie účtovných dokladov z papierovej podoby do elektronickej. Umožní dokumenty skenovať bez nutnosti použiť takzvanú zaručenú konverziu s cieľom zjednodušiť a zefektívniť digitalizáciu dokumentov.
Pozitívna zmena prichádza aj v archivácii účtovníctva - podnikatelia už nebudú musieť doklady uchovávať v papierovej podobe, archivácia bude prípustná aj elektronicky uložením dokumentácie na dátovom nosiči, ktorým môže byť napr. optický disk, USB, pamäťová karta, pevné disky, cloud a pod. Dôležitou zostáva povinnosť zabezpečiť, aby v prípade kontroly bolo možné účtovné záznamy sprístupniť z elektronického dátového nosiča do podoby, ktorá je čitateľná ľudským okom.
7. Nové povinnosti pre platiteľov DPH
Novela daňového poriadku nepriamo novelizovala aj zákon o dani z pridanej hodnoty a zaviedla niekoľko zmien.
Pre platiteľov DPH z novej úpravy vyplýva, že sú povinní oznamovať finančnej správe čísla všetkých vlastných bankových účtov, ktoré využívajú na príjem a odosielanie platieb za dodanie tovarov a služieb, ktoré sú predmetom dane z pridanej hodnoty. Oznámiť čísla účtov sú platitelia DPH povinní bezodkladne odo dňa zriadenia účtu resp. bezodkladne, ako bola zdaniteľná osoba zaregistrovaná ako platiteľ DPH. Platitelia dane k 15. novembru 2021 mali termín na oznámenie do 30. novembra 2021. Čísla účtov sa oznamujú prostredníctvom elektronického formulára – pri jeho vypĺňaní treba byt pozorný, pri nesprávnom uvedení údajov hrozí platiteľom pokuta až do 10 000 eur.
Registrované účty sa budú využívať aj pri vrátení nadmerného odpočtu - od 1.1.2022 daňový úrad vráti nadmerný odpočet alebo jeho časť len na registrovaný bankový účet platiteľa zverejnený v zozname bankových účtov správcom dane.
Novelou sa odbúrava byrokracia, od 1.1.2022 boli tiež zrušené registračné kartičky DPH. Po novom tak budú daňové úrady zasielať len rozhodnutie o registrácii.
Zároveň sa rozširuje aj inštitút ručenia platiteľa DPH – odoberateľa za daň, ktorú dodávateľ nezaplatil, ak vedel alebo vedieť mohol, že zaplatená nebude. Ručenie za daň je možné aj vtedy, ak protihodnota za tovary a služby bude uhradená dodávateľovi nezverejnenému v zozname bankových účtov.
8. Zaokrúhľovanie platieb v hotovosti od 1.7.2022
Cieľom novely, ktorou sa mení zákon o cenách, je zavedenie zaokrúhľovania hodnoty nákupov tak, aby sa významne obmedzil obeh jedno a dvojcentových mincí použitím podobných princípov, ako pri zrušení 10 a 20 halierových mincí v minulosti.
Ministerstvo financií uvádza, že zaokrúhľovanie bude prebiehať matematickým spôsobom, ktorý je neutrálny, spravodlivý pre obe strany, čiže obchodníka aj kupujúceho.
Ďalej za pozitíva tohto kroku rezort financií považuje zjednodušenie vydávania mincí, odľahčenie peňaženiek, zníženie nákladov podnikateľov za poplatky bánk za vloženie, resp. spracovanie 1 a 2 centových mincí a dochádza aj k pozitívnemu efektu na životné prostredie znižovaním použitia obalového materiálu a počtu prepráv týchto mincí.
Zároveň však platí, že obchodníci aj naďalej budú povinní prijať pri platbách v hotovosti 1 a 2 centové mince. Tie zostanú na Slovensku všeobecne akceptovaným zákonným platidlom tak dlho a v takom rozsahu, ako zostávajú zákonným platidlom podľa právnych predpisov Európskej únie.
Aby sa vytvoril dodatočný časový priestor na nastavenie softvérov registračných pokladní účinnosť novela zákona nadobudne z pôvodne plánovaného 1. januára 2022 až 1. júla 2022.
9. Novela zákona o metrológii a jej dopad na podnikateľov
Od marca 2022 nadobudnú účinnosť zmeny v zákone o meteorológii, ktoré sa vykonávajú za účelom zavedenia plurality trhu, ktorou sa zrovnoprávni postavenie subjektov vykonávajúcich overovanie určených meradiel v rámci vytvárania priaznivých podmienok pre podnikateľské prostredie a zníženie byrokratickej záťaže podnikateľského prostredia.
Medzi najvýraznejšiu zmenu možno považovať podmienky ukladania pokút Slovenským meteorologickým inšpektorátom. Po novom bude mať inšpektor Slovenského meteorologického inšpektorátu možnosť uložiť blokovú pokutu aj pre viac porušení zákona o meteorológii, nielen pre jedno porušenie tak, ako tomu bolo doteraz. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo (ÚNMS) hodnotí tento krok pozitívne, pretože sa tým docieli zlepšenie aplikačnej praxe. ÚNMS uvádza, že „touto zmenou sa pozitívne ovplyvní podnikateľské prostredie, nakoľko sa podnikateľ zaplatením blokovej pokuty bude môcť vyhnúť administratívnemu správnemu konaniu a uloženiu vyššej pokuty. V prípade administratívneho správneho konania sme tiež mysleli na zníženie nákladov pre podnikateľské prostredie a v prípade, že dozorovaná osoba splní zákonom zadefinované podmienky, umožní jej zákon o metrológii znížiť sumu uloženej pokuty v rámci metrologického dozoru o jednu tretinu.“
Zmeny v zákone o meteorológii zároveň v značnej miere znížia administratívnu záťaž podnikateľov vplyvom informatizácie a digitalizácie verejnej správy. Podľa zákona proti byrokracii sa ÚNMS SR považuje za orgán verejnej moci, ktorý je pri svojej úradnej činnosti povinný a oprávnený získavať a používať údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy. ÚNMS už nebude požadovať priamo od podnikateľov zasielanie dokladov o spôsobilosti v oblasti metrológie, ale bude ich získavať priamo od Slovenského metrologického ústavu, ktorý ich vydáva. Súčasne sa vypustila povinnosť predkladania kópie zriaďovacej listiny alebo zakladacej listiny k žiadosti o autorizáciu alebo prihláške na registráciu.
10. Úľava pre autorov umeleckých diel
Dňa 24. novembra 2021 bola Národnou radou Slovenskej republiky schválená novela zákona o umeleckých fondoch, ktorou sa predlžuje už v minulosti schválená zmena. Tou je úľava pre autorov literárnych, hudobných či výtvarných diel, ktorí nie sú v súvislosti s pandémiou ochorenia Covid-19 povinní odvádzať 2% zo svojich odmien do príslušných umeleckých fondov.
Podľa zákona o umeleckých fondoch sú autori umeleckých diel povinní odvádzať príspevky vo výške 2% do fondov v závislosti od charakteru svojej činnosti podľa § 1 príslušného zákona. Toto ustanovenie sa zmieňuje o troch fondoch, ktorými sú literárny fond, hudobný fond a fond výtvarného umenia.
Je však nutné uviesť, že táto povinnosť autorom vzniká iba v prípade, že im je odmena vyplatená v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby. V prípade, že by autor dostával odmenu na základe pracovnej zmluvy, táto povinnosť by sa naňho nevzťahovala.
Ako sme si už uviedli vyššie, úľava od zrážky 2% z odmeny autorom plynula už aj v minulosti, konkrétne od 21. mája 2020, kedy nadobudla účinnosť novela predmetného zákona schválená parlamentom. Cieľom tejto novely bolo najmä poskytnúť finančnú pomoc autorom a umelcom z dôvodu pandémie Covid-19. V praxi to znamená, že finančná pomoc bude zatiaľ súhrnne trvať od 21. mája 2020 do 31. decembra 2022 a autorom a umelcom budú v tomto období vyplácané odmeny v plnej výške, t. j. bez zrážky 2% na príspevky pre umelecké fondy.
Ak by sa však autori alebo umelci rozhodli aj napriek tejto úľave, že 2% do fondov odvádzať chcú, môžu tak spraviť a na vlastné náklady odviesť príspevok vo výške 2% z odmeny dobrovoľne, a pokiaľ bude dobrovoľný príspevok odvedený fondom do 31. marca 2023, bude sa považovať za daňový výdavok.
Osobitné pravidlá sa však uplatňujú pre dedičov autorských práv. Títo ak dosiahnu celkový hrubý ročný príjem za rok 2022 z autorských odmien viac ako 1 660 eur, odvádzajú fondom príspevok vo výške 1 % z celkového hrubého príjmu z autorských odmien za rok 2022 do 31. marca 2023, a v prípade ak dosiahne tento ich celkový hrubý príjem za rok 2022 viac ako 3 319 eur ročne, odvádzajú príspevok vo výške 3 % celkových ročných hrubých príjmov z autorských odmien za rok 2022 do 31. marca 2023.
V spolupráci s daňovo-účtovnými odborníkmi zo spoločnosti Wellbens sme pre vás pripravili tento výber zmien pre podnikateľov, ktoré by sa vás mohli v roku 2022 týkať. Ďakujeme, že ste sa dočítali až sem a v prípade akýchkoľvek otázok sa neváhajte na nás obrátiť, radi vám dohodneme konzultáciu šitú na mieru.
