Dohoda medzi spoločníkmi, ako ju nazýva aj Obchodný zákonník v § 66c, je zmluvou, ktorú medzi sebou uzatvárajú (častokrát aj budúci) spoločníci spoločnosti, ako aj spoločnosť. Spoločníci SHA uzatvárajú nad rámec spoločenskej zmluvy spoločnosti, to znamená, že SHA môže obsahovať aj ustanovenia, ktoré nie je možné zahrnúť do spoločenskej zmluvy. Na rozdiel od spoločenskej zmluvy, ktorá sa ukladá do zbierky listín obchodného registra, SHA je neverejnou zmluvou, ktorej obsah poznajú iba jej zmluvné strany. SHA teda nepatrí medzi tzv. korporátne dokumenty spoločnosti, medzi ktoré zaraďujeme spoločenskú zmluvu či stanovy. V prípade rozporu rozhodnutia orgánu spoločnosti (napr. valného zhromaždenia) s SHA tento rozpor nespôsobuje neplatnosť prijatého rozhodnutia.
Podľa § 66c Obchodného zákonníka platí, že SHA je písomnou dohodou medzi spoločníkmi o úprave ich vzájomných práv a povinností vyplývajúcich z ich účasti na spoločnosti. Ide najmä o spôsob a podmienky výkonu práv spojených s účasťou na spoločnosti; spôsob výkonu práv súvisiacich so správou a riadením spoločnosti, podmienky a rozsah účasti na zmenách základného imania alebo vedľajšie dojednania súvisiace s prevodom účasti na spoločnosti.
Aké dojednania teda SHA najčastejšie obsahuje?
Predkupné právo
Strany SHA si môžu dohodnúť úpravu predkupného práva nad rámec spoločenskej zmluvy, prípadne vtedy, ak ich spoločenská zmluva úpravu predkupného práva neobsahuje vôbec. V prípade, ak jeden zo spoločníkov spoločnosti má záujem previesť svoj obchodný podiel na tretiu osobu, majú ostatní spoločníci (prípadne iba niektorí z nich) právo na prednostné odkúpenie obchodného podielu na základe predkupného práva.
Je bežné, že predkupné právo má prednosť pred tag-along alebo drag-along právom. V rámci SHA sa strany štandardne dohodnú na spôsobe oznámenia o zámere predať obchodný podiel, určia lehoty na uplatnenie predkupného práva, prípadne dohodnú podrobnosti týkajúce sa zmluvy o prevode obchodného podielu. Následkom porušenia predkupného práva môže byť povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu či odchod spoločníka zo spoločnosti ako Bad Leaver.
Tag-along
Tag-along právo alebo právo pridať sa k prevodu obchodného podielu na tretiu osobu je možné dohodnúť v prospech všetkých spoločníkov spoločnosti, prípadne iba pre majoritného spoločníka, a to v závislosti od vzťahov medzi spoločníkmi. V prípade, ak má spoločník spoločnosti záujem previesť svoj obchodný podiel na tretiu osobu stojacu mimo spoločnosti, mal by o svojom zámere informovať ostatných spoločníkov.
Na základe tag-along práva majú spoločníci, ktorí boli o zámere previesť obchodný podiel jedného zo spoločníkov na tretiu osobu, právo pridať sa k prevodu a požadovať, aby tretia osoba nadobudla taktiež ich obchodný podiel. Tag-along právo má za cieľ chrániť zvyšných spoločníkov spoločnosti, ktorí by po prevode obchodného podielu jedného zo spoločníkov potenciálne nemuseli mať záujem zotrvať v spoločnosti s novým, im neznámym spoločníkom.
V prípade porušenia tag-along práva oprávneného spoločníka je častou sankciou zmluvná pokuta, odchod spoločníka zo spoločnosti ako Bad Leaver, prípadne put opcia.
Drag-along
Drag-along právo, teda právo požadovať pridať sa k prevodu obchodného podielu, predstavuje právo spoločníka majúceho záujem previesť svoj obchodný podiel na tretiu osobu požadovať od ostatných spoločníkov, aby svoje obchodné podiely na tretiu osobu ako nadobúdateľa taktiež previedli. V tomto prípade je spoločník spoločnosti, ktorý drag-along právo uplatnil povinný zabezpečiť, aby tretia osoba, ktorej previedol obchodný podiel uzatvorila zmluvy o prevode obchodného podielu aj s ostatnými spoločníkmi spoločnosti.
Put opcia
V prípade, ak došlo k porušeniu tag-along práva príslušného spoločníka ako strany SHA, tento spoločník má na základe put opcie právo požadovať, aby spoločník, ktorý jeho tag-along právo porušil, kúpil jeho obchodný podiel. Strana, ktorej tag-along právo bolo porušené, má teda na výber a to, či uplatní put opciu alebo nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Put opciu je samozrejme možné dohodnúť aj v súvislosti s iným porušením práv spoločníka podľa SHA.
Deadlock
Pojmom deadlock sa v rámci SHA terminológie nazýva situácia, ktorej predmetom je nezhoda spoločníkov spoločnosti na podstatných otázkach. Tieto situácie pritom najčastejšie nastávajú v prípade, ak spoločníci spoločnosti majú obchodný podiel v rovnakej veľkosti, čo im znemožňuje prijať rozhodnutie o určitej otázke. Práve z toho dôvodu, by SHA mala obsahovať riešenie tejto patovej situácie.
Môže ísť napríklad o nútený prevod obchodného podielu. Jeden spoločník môže zaslať druhému spoločníkovi ponuku s uvedením peňažnej sumy ako ekvivalentu za obchodný podiel druhého spoločníka. Druhý spoločník je následne povinný predať svoj obchodný podiel spoločníkovi zasielajúcemu ponuku. Iným riešením je, že obaja spoločníci navzájom ocenia svoje obchodné podiely, pričom spoločník, ktorý ponúkne vyššiu sumu, má právo požadovať nadobudnutie obchodného podielu.
Good Leaver / Bad Leaver
S pojmom Good Leaver a Bad Leaver sa spája aj pojem ochranná doba. SHA by mala obsahovať definíciu ochrannej doby, pričom ide o dobu spravidla v trvaní niekoľkých rokov.
V prípade, ak spoločník neporuší žiadnu povinnosť, ktorá pre neho vyplýva z SHA, ale dobrovoľne sa rozhodne zo spoločnosti odísť v ochrannej dobe, ide o spoločníka odchádzajúceho ako Good Leaver. Tento spoločník je však povinný ponúknuť ostatným spoločníkom na predaj v SHA určenú časť jeho obchodného podielu.
Naopak, ak spoločník poruší SHA, považuje sa za spoločníka, ktorý je nútený zo spoločnosti odísť ako Bad Leaver. V tomto prípade je však spoločník povinný predať celý svoj obchodný podiel a nie je výnimkou, že cena za predaj tohto obchodného podielu je určená ako nominálna hodnota prevádzaného obchodného podielu.
Dohody o výkone hlasovacích práv
Spoločníci si v SHA môžu dohodnúť aj to, ako budú hlasovať na valnom zhromaždení spoločnosti o konkrétnych, v SHA určených otázkach. Môže ísť napríklad o udelenie súhlasu s prevodom obchodného podielu či o rozdelení zisku alebo vymenovaní či odvolaní štatutárneho orgánu. Spoločníci sa zaviažu, že bezdôvodne neodoprú hlasovanie na valnom zhromaždení spoločnosti, prípadne SHA určí potrebnú väčšinu na prijatie rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti.
Pravidlá pre výber členov štatutárneho orgánu alebo dozornej rady
Nie je výnimkou, že SHA obsahuje ustanovenia o spôsobe výberu štatutárneho alebo dozorného orgánu spoločnosti. V prípade plurality spoločníkov možno dohodnúť, že každý zo spoločníkov má právo nominovať jedného konateľa spoločnosti, prípadne člena dozornej rady. SHA by však mala obsahovať aj spôsob odvolania spoločníkom nominovaného konateľa z funkcie, prípadne nominovanie nového konateľa.
Zmluvné pokuty
Zmluvné pokuty by mali spoločníkov motivovať plniť si povinnosti vyplývajúce z SHA. Napriek tomu však nemožno vylúčiť, že k porušeniu povinností spoločníkov dôjde. Od vôle spoločníkov pri kreovaní SHA závisí, ktoré povinnosti budú zabezpečené zmluvnou pokutou. Typicky pôjde o zmluvné pokuty za porušenie tag-along, drag-along, predkupného práva, prípadne iných povinností stanovených v SHA.
Mlčanlivosť
Vzhľadom na povahu SHA ako neverejnej zmluvy je vhodné, aby SHA obsahovala aj ustanovenia o povinnosti zachovávať mlčanlivosť. Ustanoveniami o povinnosti mlčanlivosti spoločníci chránia dôverné informácie, know-how či iné informácie, na ochrane ktorých majú spoločníci záujem. Splnenie tejto povinnosti môže byť taktiež zabezpečené zmluvnou pokutou.
Okrem vyššie uvedených bežne sa v SHA vyskytujúcich ustanovení môže SHA upravovať aj zákaz konkurencie, tzv. antidillution provisions (t j. ustanovenia proti riedeniu obchodných podielov), prípadne iné ustanovenia v závislosti od potrieb spoločníkov. V prípade, ak do spoločnosti vstupuje investor, SHA častokrát obsahuje aj spôsob ohodnotenia obchodného podielu s využitím EBIT, EBITA alebo EBITDA.[1]
V budúcom článku sa pozrieme na najčastejšie chyby, ktoré sa v SHA môžu vyskytnúť.
[1] EBIT (Earnings before Interest and Taxes) je pojem označujúci výsledok hospodárenia spoločnosti pred zdanením a úrokmi. EBITA (Earnings before Interest, Taxes and Amortization Charges) predstavuje zisk pred zdanením, úrokmi a odpismi dlhodobého nehmotného majetku. EBITDA (Earnings before Interest, Taxes, Depresiations and amortization Charges) označuje EBIT zvýšený o odpisy.
