Prajeme vám krásne vianočné obdobie. Aby ste boli v obraze aj počas sviatkov, prinášame Vám aktuálne informácie a zaujímavosti v decembrových Právnych správach a radách.
Novela Zákonníka práce
Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu Zákonníka práce, ktorá nadobudla účinnosť dňa 01. septembra 2022 a zamestnávateľom zavádza nové povinnosti.
Podstatné náležitosti pracovnej zmluvy
Ustanovenie § 43 dostalo nový názov, a to „podstatné náležitosti pracovnej zmluvy“. Podstatnými záležitosťami pracovnej zmluvy sú druh práce a jeho stručná charakteristika, miesto alebo miesta výkonu práce alebo pravidlo, že miesto výkonu práce určí zamestnanec, deň nástupu do práce a mzdové podmienky.
Okrem vyššie uvedených podstatných náležitostí však zamestnávateľovi pribudla povinnosť informovať zamestnanca o ďalších pracovných podmienkach a podmienkach zamestnania. Ide o informácie týkajúce sa miesta výkonu práce, ustanoveného týždenného pracovného času, nepretržitého denného a týždenného odpočinku, práce nadčas, splatnosti a výplaty mzdy ako aj pravidiel skončenia pracovného pomeru, vrátane informácie o možnosti podať žalobu o určenie neplatnosti pracovného pomeru.
Zamestnávateľ má v tejto súvislosti na výber. Môže sa rozhodnúť, že všetky nevyhnutné informácie uvedie priamo v pracovnej zmluve. Druhou možnosťou je poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnania, a to buď do siedmich dní alebo do štyroch týždňov odo dňa vzniku pracovného pomeru v závislosti od konkrétnych informácii, ktoré je povinný poskytnúť. Pre zamestnávateľov bude jednoduchšie vypracovať jednu písomnú informáciu obsahujúcu všetky taxatívne stanovené informácie a splniť si svoju povinnosť v lehote siedmich dní odo dňa vzniku pracovného pomeru.
Vo všeobecnosti zamestnávateľom však odporúčame aktualizovať znenie svojich pracovných zmlúv a vyhnúť sa tak povinnosti poskytovať písomnú informáciu zamestnancom.
Tieto povinnosti sa vzťahujú iba na zamestnancov, ktorých pracovný pomer vznikol od 01. novembra 2022. V prípade zamestnancov, ktorých pracovné pomery vznikli skôr, je zamestnávateľ povinný písomne ich informovať výlučne na ich žiadosť a v prípade, ak im tieto informácie už neposkytol, a to do jedného mesiaca odo dňa podania ich žiadosti.
Skúšobná zmluva
Novela Zákonníka práce sa dotkla aj skúšobnej zmluvy. V prípade zamestnanca s pracovným pomerom na dobu určitú nesmie byť skúšobná doba dohodnutá na dobu, ktorá by bola dlhšia ako polovica dohodnutej doby trvania pracovného pomeru. V prípade opätovného uzatvorenia pracovného pomeru na dobu určitú skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť vôbec.
Novela Zákonníka práce zároveň upravila aj doručovanie písomností, výkon inej zárobkovej činnosti zamestnancov mimo pracovného času, ako aj ustanovenia na zabezpečenie efektívnosti ochrany zamestnancov pri podaní sťažnosti pri nerovnakom zaobchádzaní alebo z iných dôvodov.
Zamestnávanie rodinných príslušníkov
Parlament tento rok schválil aj novelu zákona o nelegálnej práci, ktorou sa rozšíri výnimka z nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania pre rodinných príslušníkov. Pri nelegálnej práci ide o vykonávanie závislej činnosti fyzickou osobou pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, za určitých právom reprobovaných podmienok. Naproti tomu nelegálne zamestnávanie sa vzťahuje na právnickú osobu alebo na fyzickú osobu – podnikateľa, ktoré zamestnávajú osoby za podmienok, ktoré zákon zakazuje. V praxi sa pri nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní zväčša jedná o zamestnávanie osôb, ktoré vykonávajú závislú prácu na živnosť, čo je v rozpore so zákonom o nelegálnej práci. Predmetný zákon však obsahuje aj výnimky, pri splnení ktorých môže osoba prácu inak nelegálnu vykonávať legálne.
Medzi tieto výnimky zaraďujeme situácie, kedy závislú prácu vykonávajú rodinní príslušníci, ktorými sú príbuzní v priamom rade, súrodenec alebo manžel a to len v prípade, ak sú dôchodkovo poistení, sú poberateľom dôchodku alebo sú žiakom či študentom do 26 rokov veku. Poslednou podmienkou je výkon takejto práce pre ich rodinného príslušníka - fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, alebo pre právnickú osobu, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným a ktorá má najviac jedného spoločníka, ktorý je fyzická osoba. Obdobne je upravená aj výnimka pre prípady nelegálneho zamestnávania.
Od 01.01.2023 však nastane zmena, podľa ktorej budú môcť osoby vyňaté zo zákazu za ustanovených podmienok vykonávať takúto prácu pre fyzickú osobu podnikateľa alebo pre právnickú osobu, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným a ktorá má najviac dvoch spoločníkov. Tým pádom sa teda rozšíri okruh subjektov, keďže táto výnimka sa vzťahuje na uvedených rodinných príslušníkov každého zo spoločníkov.
Windfall tax alebo tzv. daň z neočakávaných ziskov v Českej republike schválená
Česká snemovňa schválila daňový balíček, ktorého súčasťou je aj zavedenie windfall tax alebo tzv. dane z neočakávaných ziskov, ktorá od budúceho roku dopadne na energetické, petrolejárske, ťažobné firmy a šesť bánk, čo sa bude týkať najväčších hráčov ako Česká Spořitelna, ČSOB, Unicredit Banka, Raiffeisen, Komerční banka a MONETA Money. Ide o dočasné jednorazové opatrenie na dobu troch rokov. Sadzba bude činiť až 60% a bude aplikovaná ako daňová prirážka k 19 % dani z príjmu právnických osôb na ich nadmerný zisk. Dôvodom zavedenia dane je riešenie energetickej krízy a pokrytie mimoriadnych nákladov v súvislosti so stanovením maximálnych cien energií, a teda pomoc domácnostiam a firmám. Podľa odhadu Ministerstva financií ČR by mala daň v budúcom roku priniesť do štátneho rozpočtu 85 miliárd korún a počíta s ňou už návrh českého rozpočtu na budúci rok. Nejde však o opatrenie, ktoré zachráni české verejné financie v budúcom roku, nakoľko analytici očakávajú schodok až 300 miliárd českých korún. Taktiež je neisté, či sa odhadovaný príjem štátu vďaka windfall opatreniu, v sume 85 miliárd českých korún, podarí vôbec vybrať.
Kým dotknuté banky hovoria o diskriminácii, český energetický gigant EP Commodities, ktorý je súčasťou energetického a priemyselného holdingu EPH, ohlásil svoj presun do zahraničia. Odporcovia hovoria o najhoršom daňovom zákone, ktorý v Českej republike vznikol od roku 1989, a ktorý zároveň patrí na Ústavný súd. Argumenty sa týkajú zmätočného procesu prijímania zákona bez politickej či ekonomickej oponentúry, pričom na úrovni EÚ by malo ísť o posúdenie súladu s únijnou legislatívou. Podstatou únijnej legislatívy je totiž úplný opak českého prístupu, teda nemožnosť skĺbiť vysoké stropy cien energií s vysokou windfall tax, ako aj trvanie opatrenia po dobu 3 rokov, kým nariadenie hovorí len o roku 2022 a/alebo 2023.
Plán zaviesť mimoriadnu daň pre energetické spoločnosti, ktoré ťažia z prudkého rastu cien energií, ohlásilo začiatkom novembra aj Rakúsko.
Daňové opatrenie „windfall“ nie je novinkou a v minulosti bolo zavádzané počas „krízových situácií“ napríklad vo Veľkej Británii zo strany konzervatívnych politických strán s cieľom získať späť peniaze od „tučných kocúrov“. V roku 1981 napríklad osobitný rozpočtový poplatok vo výške 2,5% z neúročených vkladov na bežných účtoch, ktorý strhol bankám 1/5 ich ziskov a štátu zabezpečil dodatočný príjem vo výške 400 miliónov GBP, zaviedol vtedajší Tatcherovej kancelár Geoffrey Howeom.